1) Klasický strih (na leva)
Historicky najstarší strih. V dobách, kedy bol pudel používaný ako poľovnícke plemeno, oholené panvové končatiny uľahčovali plávanie a „vesta“ ochraňovala pre prípadným poranením, manžety ochraňovali kĺby pred chladom. „Klasika“ vyžaduje bohatú srsť predných partií tela, karpálnych aj tarzálnych kĺbov a absolúutne korektný postoj končatín.
2) Moderný strih
Dodnes veľmi obĺúbený strih, nenáročný na úpravu. Podrobnejšie popísaný v štandarde.
3) “Baby” strih
Jeho pomenovanie je z dôb, kedy bolo dovolené predvádzať psov v tomto strihu len v triedach dorastu a mladých. Teší sa veľkej obľube, pre svoj pôvab a eleganciu. Pes takto upravený vynikne bohatým osrstením a krásnou štíhlou tvárovou partiou, ktorá je kompletne odhalená a vytvára kontrast s bohatou srsťou topknotu. Topknot znamená veľmi dlhé a bohaté osrstenie na hlave a krku, ktorá je fixovaná špeciálnymi gumičkami. Na výstavách sa vytvára zložitý a veľmi efektný účes. Údržba je časovo náročná, ale tento strih je veĺmi efektný.
4) Kontinentálny strih
Podobne ako klasika vyžaduje bohatú srsť predných partií tela, karpálnych aj tarzálnych kĺbov a dokonalý postoj končatín . Od klasiky sa líši výčesom topknotu a „pomponami“ v oblasti bedier.
5) Škandinávsky strih
Telo a končatiny sú ostrihané ako u kratšieho moderného strihu, uši a chvost oholené. Tento strih je obľúbený hlavne u jedincov po ukončení výstavnej kariéry. V poslednej dobe sa s ním stretávame aj na klubových výstavách v triede veteránov.
6) Karakulský strih
V oblast nosnej partie nechávame fúzy, uši sú ostrihané na krátko, chvost nemá konečný pompon („bambulu“). Osrstenie na hlave je oddelené od krátkej srsti na krku, telo je ostrihané na krátko, bohato osrstené končatiny majú najdlhšiu srst na lakťoch a stehnách, smerom dole sa zužujú.
7) Anglický strih(sedlový)
Objavuje sa na výstavách v zahraničí. Pre časovú náročnosť ho u nás nevidíme. Hlava je vyčesaná do topknotu.