Príhovor prezidenta ÚKK

Využijeme príležitosť zmeniť aspoň náš mikrosvet klubov k lepšiemu?

     Niet azda milovníka psov, ktorý by nespoznal pudla na prvý pohľad a zamenil by si ho s nejakým iným plemenom. Nech už patrí ku ktorémukoľvek veľkostnému, alebo farebnému rázu, odlišujúci sa spôsobom úpravy srsti, je nezameniteľný. Pudel je jedinečný. Vraj u každého človeka, ktorého sprevádzal počas akejkoľvek dĺžky jeho života, zanechal nezmazateľné stopy a nevie na neho zabudnúť. Z vlastnej skúsenosti neviem posúdiť či to je alebo nie je pravda. Viem však, že podobné čaro skrývajú vo svojej aure ľudia, ktorí sú spätí s týmto plemenom. Mal som to šťastie spolupracovať pri tvorbe magazínu s jedinečnou osobnosťou, chovateľkou stredných pudlov Jankou Sýkorovou, ktorá žiaľ  veľmi skoro tragicky odišla z tohto sveta. Ak by sme do našich myšlienok chceli pripustiť trocha mystiky, tak v čase keď ma trápila myšlienka ako na medzinárodných výstavách zrealizovať písanie on-line posudkov, tak osud, alebo niekto „tam zhora“ nasmeroval moje kroky tak, aby sa moje cesty stretli s jedinečnými osobnosťami zo Slovenského klubu chovateľov pudlov. S nimi a vďaka nim sa vízia stala skutočnosťou. Či je niečo medzi nebom a zemou, či sa deje všetko z nejakého dôvodu, nie je v danom prípade dôležité. Teší ma však skutočnosť, že medzi milovníkmi pudlov je neuveriteľne veľa jedinečných osobností a verím, že to tak bude aj v  budúcnosti.

     Ak som načrel do minulosti cez osobné pocity, nechajme prehovoriť trocha fakty. Slovenský klub chovateľov pudlov je registrovaný ako samostatný právny subjekt od roku 1990. Už dávno pred tým, v dobe keď plemeno bolo zastrešené v Slovenskom zväze chovateľov, boli to práve milovníci pudlov, ktorí sa výraznou mierou podieľali na smerovaní organizovanej kynológie a to nielen na Slovensku. Na mená ako Gizela Račkajová, ktorá svoj prvý vrh odchovala v roku 1970 a o desať rokov neskôr začala pôsobiť ako rozhodkyňa pre posudzovanie exteriéru psov, alebo Marta Suchá, ktorej život bol spätý s pudlom od roku 1978 a následne dlhé roky pôsobila ako predsedníčka klubu, ako ani na mnohé ďalšie osobnosti by sa nemalo zabúdať.

     Slovenský klub chovateľov pudlov je od vzniku SKJ v roku 1993, jej silným a významným pilierom. Či už pôsobil v minulosti v štruktúrach SPZ, alebo v súčasnosti v ÚKK, je klubom nielen s veľmi početnou členskou základňou, ale tiež správcom plemena, ktorý zodpovedne pristupuje k tomuto povereniu. Svedčí o tom organizovanie klubových podujatí, ktoré sú nielen na vysokej odbornej úrovni, ale majú aj pridanú hodnotu, ktorú ocenia nielen rodinní príslušníci aktívnych členov, ale aj tí, ktorí na výstavu prídu zo zvedavosti, alebo chcú trocha netradične stráviť deň.

      Kynológiu čakajú nemalé výzvy. Chovatelia a majitelia pudlov združení v tomto agilnom klube, istotne budú patriť medzi tých, ktorí sa budú výrazne podieľať na smerovaní kynológie v najbližších rokoch.

     Chcem vám všetkým chovateľom, majiteľom a priaznivcom pudlov poďakovať za všetko čo pre klub, plemeno a organizovanú kynológiu robíte. Verím, že nestratíte nič zo svojho entuziazmu, nadšenia a ochoty prinášať obete v prospech kynológie. Verím, že aj naďalej aktivita jednotlivcov bude v prospech spolupráce, pomoci a nie zviditeľňovania seba samého. Kynológia a klubový život v rámci nej má šancu byť iná, ako je obraz spoločnosti. Musíme sa o to ale pričiniť všetci, každý na svojom mieste a svojimi možnosťami. Možno raz, o desiatky rokov, ak dejepisci zhodnotia dobu, ktorú žijeme, budú konštatovať, že semienko ľudskosti, spolupráce a spolupatričnosti začalo klíčiť práve cez spolky, kluby, či združenia. Využijeme túto jedinečnú príležitosť? Uprednostníme spoločné ciele pred vlastnými ambíciami? Prestaneme hľadať v iných nedostatky a naša snaha bude o spolupráci? Verím, že áno. Verím, že využijeme príležitosť, ktorú nám dáva práve klubový život a obzvlášť ten, ktorý združuje ľudí nielen s rovnakou záľubou, ale aj láskou ku psom.

Jozef Šuster